Našu cestu sme sa rozhodli začať v Kuale Lumpur čo bolo ako úvod do Malajzie asi najlepšia voľba. V rámci toho, že sme úbohé študentky, cestujeme čo najnízkonákladovejšie. Preto sme sa skontaktovali s jedným z organizátorov couchsurfingových akcií v Malajzii a on nás s radosťou ubytoval. Ako inak, však?
A tak sme sa už hneď prvý deň miesto domov dostali na drobnú lokálnu party. Momentálne je tu v Malajzii Ramadán, takže ľudia musia jesť až po siedmej večer a nesmú konzumovať alkohol. Čo týmto ľuďom absolútne nezabránilo v zábave. Skôr naopak. Trocha sme sa báli, čo by sa stalo, ak by v tomto celom naozaj bol alkohol...
Boli sme štedro privítané hŕbami pakistanského jedla, ktoré nám navaril kamarát nášho couchsurfingového hosta a zoznámili sme sa takmer ihneď s množstvom ľudí z rôznych kútov sveta.
... pretože spánok je to posledné, čo po 17 hodinovom lete potrebujete všakže...
To však na naše unavené mozgy nebolo všetko. Náš host Abbey mal pre nás ďalše prekvapenie. Ďalšiu couchsurferku, ktorá uňho býva 5 dní. Takže aj napriek tomu, že sme fungovali na minimum spánku sme rozoberali veci možné aj nemožné do tretej hodiny rannej. A vstávali na ôsmu, aby sme stihli otvorenie národnej mešity. Čo nám nechávalo tak 5 hodín spánku po tom, čo sme ich mali ešte menej v lietadle.
Nevermind.
Spánok je pre slabých.
Transport v Kuale je neskutočne lacný. Všade sa najrýchlejšie dostanete uberom a vlakmi a metrom. Autobusy sú najlacnejšia možnosť, ale tiež najpomalšia. Keďže Abbey žije mimo KL, ráno sa dáme uberom zaviesť pred národnú mešitu čo stojí len zlomok toho, čo by sme zaplatili na Slovensku. Prevoz z okolia Kualy do jej centra nás stál 11 RM čo je v prepočte pod 3 eurá. Keďže sme sa viezli tri, ešte sa táto cena i rozdelila. Uberov je v Kuale naozaj dosť a pokiaľ sa v nej dobre neorientujete- ako napríklad my- celkom sa oplatí voliť túto možnosť.
Čo sa týka mobilného internetu – priamo na letisku sa dajú kúpiť karty ktoré sú určené len na internet, prípadne aj na telefóny. Jedna karta s gigovým 4G internetom stojí okolo 6RM (niečo pod euro) . A následné dobíjanie by malo byť celkom jednoducho prevediteľné cez aplikáciu
Ale spať ku nám. Po mešite sme sa
rozhodli, že nám ešte stále nestačilo pekných islamských budov a hlasného
hrdelného spevu a zahaľovania svojich nôh a ramien. Zamierili sme na
centrálnu stanicu KL a odtiaľ do neďalekého mestečka Putrajaya.
Putrajaya je veľmi čistá, vydláždená a... kompletne prázdna :D Rovné a prázdne cesty sme využívali na longboardovanie a blúdenie, keďže sme nemali ani poňatie kam presne ako ísť. Nechali sme sa vyložiť pred sídlom Ministra vlády – ktorý si žije v masívnej vile na kopčeku, ako taký pán a... no nejako nedostal memo, že ho máme ísť navštíviť. Pako. Tak sme sa rozhodli zamieriť k stavbám, čo sme videli po ceste.
Zablúdili sme do tamojšieho parku s jazerom, kde sme sa stretli s veľmi creepy policajtom. Creepy nie preto, že by bol nepríjemný, alebo sa o niečo snažil. Práve naopak. Snažil sa nás skalopevne presvedčiť, že tento park je veľmi nebezpečný a nesmieme ďalej pokračovať, pretože v ňom žijú zvieratá. Keďže to bol park hneď vedľa cesty a boli v ňom vybudované chodníky, bbq spoty a pontóny, veľmi sme nechápali, ako je to možné.
Disclaimer: žiaden medveď sa v ňom neobjavil, ani z vody nevyskočil žralok, ani nás nezožrala anakonda. Policajt však vyzeral naozaj veľmi vydesene, tak sme sa radšej zobrali a zamierili na druhú stranu toho parku, cez cestu, kde nás už nevidel.
Aj tak nás nič nezožralo.
Putrajaya je veľmi čistá, vydláždená a... kompletne prázdna :D Rovné a prázdne cesty sme využívali na longboardovanie a blúdenie, keďže sme nemali ani poňatie kam presne ako ísť. Nechali sme sa vyložiť pred sídlom Ministra vlády – ktorý si žije v masívnej vile na kopčeku, ako taký pán a... no nejako nedostal memo, že ho máme ísť navštíviť. Pako. Tak sme sa rozhodli zamieriť k stavbám, čo sme videli po ceste.
Zablúdili sme do tamojšieho parku s jazerom, kde sme sa stretli s veľmi creepy policajtom. Creepy nie preto, že by bol nepríjemný, alebo sa o niečo snažil. Práve naopak. Snažil sa nás skalopevne presvedčiť, že tento park je veľmi nebezpečný a nesmieme ďalej pokračovať, pretože v ňom žijú zvieratá. Keďže to bol park hneď vedľa cesty a boli v ňom vybudované chodníky, bbq spoty a pontóny, veľmi sme nechápali, ako je to možné.
Disclaimer: žiaden medveď sa v ňom neobjavil, ani z vody nevyskočil žralok, ani nás nezožrala anakonda. Policajt však vyzeral naozaj veľmi vydesene, tak sme sa radšej zobrali a zamierili na druhú stranu toho parku, cez cestu, kde nás už nevidel.
Aj tak nás nič nezožralo.
Po dlhšom putovaní, namáčaní si
nôh do jazera a polehávaní na tráve sme konečne vyprahnuté dorazili k ružovučkej
mešite Dataran Masjid. Kde nás po skončení modlitby pustili a požičali nám
háby, aby sme zakryli svoje zahanbujúce ramená, kolená a hlavy. Napriek
tomu, že Kualu nie len navštevujú, ale aj v nej býva množstvo cudzincov,
neustále sa nás každý vypytoval odkiaľ sme a veľmi ochotne nám
vysvetľovali ktoré časti mešity pochádzajú od nás, z Európy.
Pre akčných turistov závislých na svojich doskách na kolečkách – pred mešitou je veľká vydláždená plocha, kde sa dá skvelo boardovať. Čo naša nemka ihneď využila a nechala nás na pospas fotky-chtivých aziatov. Neviem čo to má znamenať, ale evidentne, väčšina ľudí z ázisjkých krajín (aspoň podľa domácich) sa vždy chce odfotiť s cudzincami, keď ich stretnú.
Len tak. Na ulici.
Takže keď k vám príde skupina ľudí na ulici s prosbou, či sa s vami môžu odfotiť, nie je to preto, že veľmi obdivujú váš instagram account, ani preto, že sa práve celá skupina zamilovala, ale skrátke preto, že nás asi zbierajú ako pokemony, alebo niečo.
Na otvorenom priestranstve pred mešitou sme sa na chvíľku stali atrakciou pre skupinu moslimov a každý sa s nami odfotil v rôznych pózach a na niekoľko foťákov.
Slávni ľudia to majú ťažké. A awkward.
Ale nie každý domáci nás tu vidí ako atrakciu. Väčšina z nich je nadmieru láskavých a naozaj som sa v európe asi nestretla s tak milými ľuďmi. Kto už by vám doma doniesol kopu servítok, keď vidí, že sa hladne vrháte na nenakrájaný melón u nich na autobusovej stanici? Pretože ich evidentne budete potrebovať, keď sa chystáte zožrať štvrtinu melóna....?
Nikto. Tu v KL to trvalo tak tri sekundy, kým ku mne prišiel pán s kopou servítok a s úsmevom mi ich podal a zaprial dobrú chuť. Nie preto, že by som už bola zababraná až za ušami, ale preto ,že mu jednoducho došlo, že budem.
... nie že by som nemala vlastné servítky, ale je to myšlienka, čo sa ráta!
a len tak mimochodom – melóny tu nemajú jadierka.
Pre akčných turistov závislých na svojich doskách na kolečkách – pred mešitou je veľká vydláždená plocha, kde sa dá skvelo boardovať. Čo naša nemka ihneď využila a nechala nás na pospas fotky-chtivých aziatov. Neviem čo to má znamenať, ale evidentne, väčšina ľudí z ázisjkých krajín (aspoň podľa domácich) sa vždy chce odfotiť s cudzincami, keď ich stretnú.
Len tak. Na ulici.
Takže keď k vám príde skupina ľudí na ulici s prosbou, či sa s vami môžu odfotiť, nie je to preto, že veľmi obdivujú váš instagram account, ani preto, že sa práve celá skupina zamilovala, ale skrátke preto, že nás asi zbierajú ako pokemony, alebo niečo.
Na otvorenom priestranstve pred mešitou sme sa na chvíľku stali atrakciou pre skupinu moslimov a každý sa s nami odfotil v rôznych pózach a na niekoľko foťákov.
Slávni ľudia to majú ťažké. A awkward.
Ale nie každý domáci nás tu vidí ako atrakciu. Väčšina z nich je nadmieru láskavých a naozaj som sa v európe asi nestretla s tak milými ľuďmi. Kto už by vám doma doniesol kopu servítok, keď vidí, že sa hladne vrháte na nenakrájaný melón u nich na autobusovej stanici? Pretože ich evidentne budete potrebovať, keď sa chystáte zožrať štvrtinu melóna....?
Nikto. Tu v KL to trvalo tak tri sekundy, kým ku mne prišiel pán s kopou servítok a s úsmevom mi ich podal a zaprial dobrú chuť. Nie preto, že by som už bola zababraná až za ušami, ale preto ,že mu jednoducho došlo, že budem.
... nie že by som nemala vlastné servítky, ale je to myšlienka, čo sa ráta!
a len tak mimochodom – melóny tu nemajú jadierka.
Keď sme vystúpili naspať
v KL, rozhodli sme sa zamieriť do jednej z indických štvrtí neďaleko
stanice- Little India plnej pre nás exotického ovocia a voňavého jedla
a nablýskaných sárí. Chcete dúhové mango? Guľatú ázijskú hrušku? Žiarivo
ružové dragon fruit? Nejakého random červeného kríženca medzi melónom
a jablkom? Nech sa páči.
Následne sme zamierili ešte do chinatownu, kde sme však nestihli byť dlho, keďže si nás vyzdvihol Abbey, aby nás vzal na ďalšiu couchsurfing party v jednej z party štvrtí Kualy.
A party štvrte v Kuale sú veľmi cool, len tak mimochodom. Plné ulice podnikov s celkom lacným alkoholom a množstvom zabávajúcich sa domácich aj turistov.
Yeah. Vďaka Abbeymu žijeme akčnejším životom, než na Slovensku. Na druhý deň nás čaká opekačka v jednom z Guesthousov. Naozaj. Je tu super.
Následne sme zamierili ešte do chinatownu, kde sme však nestihli byť dlho, keďže si nás vyzdvihol Abbey, aby nás vzal na ďalšiu couchsurfing party v jednej z party štvrtí Kualy.
A party štvrte v Kuale sú veľmi cool, len tak mimochodom. Plné ulice podnikov s celkom lacným alkoholom a množstvom zabávajúcich sa domácich aj turistov.
Yeah. Vďaka Abbeymu žijeme akčnejším životom, než na Slovensku. Na druhý deň nás čaká opekačka v jednom z Guesthousov. Naozaj. Je tu super.
 |
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára